Ryba Žilina

Príslovie: „Kto je ryby v každom čase, ten je zdravý a štíhly v páse."

Jednou z vecí, ktorú sme získali zdarma je naše zdravie.
Pretože nemá pre nás merateľnú hodnotu, nevážime si ho!

V zmesi protichodných názorov na zdravú výživu zostáva jedna spoločná istota, na nej sa zhoduje väčšina – ryby. Tie označujú „výživári“ všetkých smerov bez výnimky za potravinu, proti nej nielenže nie sú námietky, ale naopak považuju ho za jeden zo základných kameňov, na ktorom by zdravá výživa mala byť založená.

Obsah tuku v rybej svalovine je veľmi nízky, čo umožňuje zaradiť rybie mäso – namiesto „všemocných“ nápojov, tabletiek a ďalších medikamentov, k zníženiu osobnej nadváhy či do redukčných diet, a nedôjde k zdravotnému nebezpečiu nutričnej nevyváženosti.
Bezprostredne nadväzuje na nízky obsah tuku i veľmi dobrá stráviteľnosť rybieho mäsa. Tá je daná priaznivou štruktúrou – kratšie svalové vlákna a zanedbateľné množstvo nestráviteľného väziva.

Rybie mäso opúšťa náš žalúdok už za 2 až 3 hodiny po požití, takže za veľmi krátku dobu, čo hovorí v prospech redukčných diet, výživy športovcov, detí i starých ľudí.

Prínos konzumácie rybieho mäsa pre ľudský organizmus sa dá konkretizovať v nasledovných bodoch:

• Zlepšuje srdcovú činnosť, znižuje riziko vzniku srdečných arytmií
• Poklesne riziko vzniku trombov. Nenasýtené mastné kyseliny majú významné biologické účinky. Pretože sú prekurzory vysoko aktívnych látok prostaglandínov, dochádza ich pôsobením k rozširovaniu ciev (ochranný vplyv na žily a tepny). Laboratórne testy jednoznačne preukázali zníženie rozvoja aterosklerotických plátov v cievach.
• Zlepší sa metabolizmus lipidov a lipoproteínov
• Zníži sa hladina krvného cholesterolu i triglycerunu
• Kladný vplyv sa prejavuje i pri prevencii diabetu (cukrovky). Jedná sa opäť o pôsobenie nenasýtených mastných kyselín a nízka kalorická hodnota pokrmov z rybieho mäsa.
• Významne ovplyvňuje prevenciu rakoviny čriev. Rybí tuk obsahuje množstvo dôležitých vitamínov D a A, ktorých význam je u cicavcov nezastupiteľný.
• Dosiahnutie preventívneho efektu sa predpokladá po zaradení 1 až 2 pokrmov z tzv. mastných rýb a 2 až 3 pokrmov bielych rýb za týždeň.
• Jód, selén, vápnik a ďalšie minerály sú v detskej strave nezastupiteľné.

Jód je nenahraditeľný prvok pre funkciu štítnej žľazy, napomáha rastu a celkovej sviežosti. Jeho nedostatok napr. počas tehotenstva budúcej matky môže mať za následok narodenie nekľudného, hyperaktívneho dieťaťa, v krajnom prípade, môže mať dieťa poškodený mozog alebo iné orgány.

Selén je významným antioxidantom, znižuje nepriaznivé účinky znečistenia prostredia a spomaľuje starnutie organizmu, urýchľuje hojenie rán a má protizápalové účinky. Priaznivo pôsobí pri liečbe akné a tiež zlepšuje kvalitu vlasov, čo je u mladých dievčat a chlapcov v školských časoch veľmi závažný osobný ukazovateľ dospievania.

Ryby sú tiež jedným z hlavných zdrojov vitamínu D. jeho podstatná časť sa vytvára na pokožke pri kontakte so slnečným žiarením. Pobyt detí dnes na slnku z dôvodov technických vymožeností, ktoré zaberajú deťom najväčšiu časť voľného času, nie je vždy dostačujúci, preto je dobré pamätať na potravinové zdroje tohto vitamínu. Vitamín D je tradične spájaný s rastom kostí – je tiež nevyhnutný pre to, aby sa vápnik v tele uložil na správne miesta, teda do kostí a zubov.

Rybí tuk obsahuje cenné viac nenasýtené mastné kyseliny z rady omega – 3, ktoré majú celú radu blahodarných účinkov na zdravie a vývoj detí. Podporujú zdravú srdcovo - cievnu sústavu, znižujú zrážanlivosť krvi, riedia krv, majú schopnosť brániť tvorbe krvných zrazenín – trombov, ktoré môžu byť príčinou infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody, sú nevyhnutné pre správnu funkciu sietnice v oku a tiež pre duševný vývoj. Sú základným stavebným kameňom mozgu, rovnako ako vápnik kostiam. Ak majú deti omega – 3 nenasýtené mastné kyseliny v strave dostatočné množstvo, môže sa ich mozog a nervová sústava rozvíjať ľahšie, deti sú bystrejšie, pozornejšie, ľahšie sa učia a pamätajú si oveľa viac, môžu zmeniť svoju náladu zo smutnej na veselú. Preto týmto tukom hovoríme aj „potrava mozgu“

Omega 3 – nenasýtené mastné kyseliny majú okrem toho protizápalový efekt v organizme a prijímané v dostatočnom množstve pomáhajú v terapii autoimunitných ochorení, akými sú Crohnova choroba, roztrúsená skleróza, reumatoidná artritída a migrenózne stavy.

O priaznivom účinku rybieho tuku sa vie už roky. Niektorí si určite pamätáte lyžičku rybieho tuku ráno - tá mala svoje opodstatnenie, v súčasnej dobe už však „vyšla z módy“.
Často ani netušíme, aký účinok môže mať jedlo na náš organizmus. A často stačí urobiť len nepatrné zmeny v našom jedálničku a budeme môcť čoskoro pozorovať výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu. Často však zjeme čo príde, prípadne čo nám peňaženka dovolí. Záleží na tom, či chceme len inštinktívne zahnať hlad, alebo aj urobiť niečo pre svoje zdravie? Základ zdravia totiž spočíva v správnej výžive.

Vo všeobecnosti sa ryby považujú za potraviny prospešné na organizmus lebo:

• obsahujú veľa výživných látok,
• majú schopnosť dodávať bunkám také látky, ktoré podporujú ich obnovu a regeneráciu,
• zabraňujú tak opotrebovávaniu orgánov a starnutiu organizmu,
• pri trávení vôbec, alebo takmer vôbec, nezaťažujú telo,
• nezanechávajú odpadové látky, telo ich spracuje a zužitkuje celé,
• nemáme pocit ťažoby, nafukovania v žalúdku,
• po ich konzumácii sa cítime svieži, plní energie a vitality.

Aj keď sa spotreba rýb v posledných rokoch u nás zvýšila, nedosahujeme ani minimálnu doporučovanú dávku. Napriek tomu, ponuka rýb je niekoľko násobne širšia ako napr. pred 10 až 20 rokmi. Spotreba rýb na obyvateľa v SR predstavuje cca 5 kg na osobu ročne. Pričom doporučovaná spotreba rýb je min. 6 kg a spotreba v EÚ sa pohybuje cca 25 kg/os. To neuvádzame napríklad spotrebu rýb v Japonsku, kde sa aj z tohto titulu ženy aj muži dožívajú zhruba o 10 rokov vyššieho priemerného veku ako u nás.

Bohatstvo a teda aj zdravie, ktoré sa v rybách skrýva záleží na tom, aké ryby konzumujeme.

Či konzumujeme ryby:

• sladkovodné alebo morské
• ryby „biele“ (treska,kapor,šťuka, mahi-mahi, halibut..) kde podiel tuku vo svalovine je 1-2% a obsah omega 3 MK dosahuju 0,1-0,6 % , alebo
• ryby „tučné“ ( losos, pangásius, makrela, haring, pstruh, sleď, sardinka...), ktorých svalovina obsahuje 5-20% tuku, pričom obsah omega 3 MK sa pahybuje od 1-2%.
• dravce pohybujúce sa po znečistenom morskom dne a ich potravou sú krevety, hviezdic, mušle.....alebo sú to ryby živiace sa planktónom.
• ryby ulovené v Baltickom mori alebo v čistejších moriach
• ulovené, spracované a mrazené na mori (sea frozen),
• ulovené, zamrazené na mori , spracované a znovu zamrazené vo fabrike na pevnine (double frózen)

To všetko a mnoho ďalších vecí ovplyvňuje kvalitu rybieho mäsa, ktoré dostávate na váš stôl.

Prevzaté z www.chrien.sk